piatok 18. júla 2008

Nestaráme sa do ľudí

Aj Vás niekedy napadlo ako pomôcť ľuďom, ktorý to vôbec nechcú prijať?
Keď niekto žije neustále v neodpustení a Vy sa mu zdravite každý deň pozdravom "pokoj ti" - aký bude výsledok?
Tento pozdrav sa zneužíva natoľko, že ma to hnevá.
Pretože miesto pozdravu "pokoj ti" by malo byť správne slovo použité "pokoj mi"
V mamonárskej spoločnosti v ktorej sa mimochodom nachádzame je práve toto mottom:
"Nestaraj sa do mňa ani ja sa do teba nestarám"
Minule som počul z kazatelnice pastorovu formulku: " nestaráme sa do ľudi, ale o ľudi"
Zvrat hodný poľutovania toho, kto ho vymyslel a praktizuje.
Mysliac si, že jedine tak pomôžeme človeku, keď sa do neho nebudeme starať je ako?
Odpoveď: Nijako

"Pokojne" spoločenstvo žije ďalej...

Pokoj Vám.

Demokracia v cirkvi?

"V cirkvi nieje demokracia"
S týmto názorom som sa stretol a vyrazilo mi to dych, pretože to úplne vystihuje podstatu problémov v dnešnej cirkvi.
Niektorý ľudia, tradične zvyknutý že kedysi dávno za komunizmu bolo potrebné sa skrývať a držať veci v tajnosti... Robia to tak dodnes.
Ale dnes?
Ďakujú Bohu za to, že prišla demokracia, ale nepochopili, že majú okolo seba bratov a sestry ktorý sa chcú pýtať - miesto toho zastrašujú a vyhrážajú sa vylúčením zo spoločenstva - Nemá to tak byť, bratia moji.
V cirkvi nieje pastor všemohúci a už vôbec nemá vždy pravdu...
Prekvapilo Vás to?
Ak Vám Váš pastor odpovie bez vykrúcania na každú otázku - držte sa ho...

streda 16. júla 2008

Dá sa to?

Neprekvapuje ma, keď sa ľudia snažia zbohatnúť.
Robia preto všetko možné aj nemožné a prispôsobujú tomu seba a celé svoje okolie...
Ale keď pastor zatúži zbohatnúť je to silná káva.
Možno sa riadi heslom:
Všetko vládzem v tom, kto ma v tom posilňuje -
svojom pastorovi (svokrovi).

Pozorujem na koniec takých ľudí aké budú ich posledné dni ...

Lovu (peňazí) zdar!!!

Divočina

Kresťania sa správajú horšie ako zle.
Klamú, kradnú, ohovárajú a vôbec im nevadí že niekomu tým škodia.
Ved pravda je: Boh nás všetkých miluje a prijíma nás takých aký sme...
Veľa z ľudí sa s tým uspokojí a žije vo falošnej náboženskej predstave...
Vyslovujú to ako čarodejnú formulku a myslia si, že je to tak.

Beda zhromaždeniu kde bránia povedať tým "čo niečo majú"
Beda tým čo sú falošne ubezpečený "akú dobrú prácu pre Boha robia"
Beda tým čo veria sebe viac ako tomu čo je napísané v Písme..
Beda tým čo vravia: "obrovské financie dávame na evanjelizácie..."

Treba činiť pokánie a Pán dá uzdravenie:
Pre cirkev, pre zbor, pre krajinu...

nedeľa 7. októbra 2007

Konferencia

Bol som na celoslovenskej letničnej konferencii.
Podľa mňa išlo skôr o spomienkovú slávnosť.
Niekoľko krát bolo počuť z kazateľnice o tom, že Apoštolská cirkev ma už 100 rokov, ale ani raz o tom, čo Apoštolskú cirkev robí rozdielnou od cirkvi ostatných – myslím na letnice a ich odkaz.
Nevhodný výber kazateľa spôsobil to, že sa ľudia nudili a poniektorí aj zaspávali.
Napriek tomu dostal hlavné slovo 3 krát za 3 dni!
Ani ten, kto pripravoval témy na semináre sa netrafil.
Očakával som viac akcie / keďže letnice boli o tom.
napr. ani jeden večer nebola výzva pre tých ktorý chcú byť pokrstení Duchom Svätým, ani jedna zmienka o nových jazykoch, či iných daroch.
Myslím si, že práve to malo byť na seminároch.
O tom ako fungujú dary Ducha Svätého a jeho daroch a o jeho pohybe.
Veľmi slabá úroveň.
Čakal som akčnejšiu konferenciu a myslím si, že mnoho ľudí bolo rovnako sklamaných.
Otázka je, či dnes v cirkvi existujú ľudia ktorý by mohli rozprávať o jazykoch o výklade o dare proroctva a jeho výklade a o ostatných daroch tak dôležitých pre dnešnú cirkev.
Dnes sa Apoštolská cirkev uspokojila stým, že má 100 rokov.
Čo ponúkne ďalej?
A čo bude ďalších 100 rokov?


PS: Najzaujímavejším momentom pre mňa boli chvály ktoré viedli ľudia z Bratislavy.
Veľmi kreatívne, na úrovni a konečne bez košického syndrómu prerušovania chvál…

pondelok 30. júla 2007

O chvále

Prešiel som kresťanské cirkvi a spoločenstvá a zbory na Slovensku aj inde v Európe, ale nikde som si nevšimol, aby vedúci chvál prerušil chvály slovami:
"poďme teraz chváliť vlastnými slovami".
Nikto tak jasnejšie neoddelil pieseň spievanú od chvály samotnej.
Podľa toho by to znamenalo, že pieseň je pieseň a chvála ako taká to sú len a len slová povedané - spievané.
Otázka teda je: Keď spievam pieseň, nechválim Pána?
Podla toho asi nie, pretože nepoužívam vlastné slová.
Všimol som si aké "vlastné" slová používa ten, čo tak brutálnym sposôbom ukončí zborový spev stým, že Pán je hoden aby sme mu povedali svoje vlastné slová. Približne 80% slov povedal v nových jazykoch.
Boli to jeho vlastné slová? Nie. Nerozumel im on sám a už vôbec nie ľudia naokolo.
Podstatou chvál je dať sa viesť Duchom Svätým a nenanucovať spoločenstvu svoju vlastnú momentálnu citovú duševnú predstavu.
Mať vedenie a mikrofón je veľkým lákadlom ako uspokojiť svoje vlastné predstavy a ambície.
Chvála: povedané slová alebo spievaná pieseň ma vychádzať z čistého srdca, len vtedy príde pred Pána.

streda 27. júna 2007

Vcera bolo dobre

Včera bolo tak, akoby sme chceli vždy.