Bol som na celoslovenskej letničnej konferencii.
Podľa mňa išlo skôr o spomienkovú slávnosť.
Niekoľko krát bolo počuť z kazateľnice o tom, že Apoštolská cirkev ma už 100 rokov, ale ani raz o tom, čo Apoštolskú cirkev robí rozdielnou od cirkvi ostatných – myslím na letnice a ich odkaz.
Nevhodný výber kazateľa spôsobil to, že sa ľudia nudili a poniektorí aj zaspávali.
Napriek tomu dostal hlavné slovo 3 krát za 3 dni!
Ani ten, kto pripravoval témy na semináre sa netrafil.
Očakával som viac akcie / keďže letnice boli o tom.
napr. ani jeden večer nebola výzva pre tých ktorý chcú byť pokrstení Duchom Svätým, ani jedna zmienka o nových jazykoch, či iných daroch.
Myslím si, že práve to malo byť na seminároch.
O tom ako fungujú dary Ducha Svätého a jeho daroch a o jeho pohybe.
Veľmi slabá úroveň.
Čakal som akčnejšiu konferenciu a myslím si, že mnoho ľudí bolo rovnako sklamaných.
Otázka je, či dnes v cirkvi existujú ľudia ktorý by mohli rozprávať o jazykoch o výklade o dare proroctva a jeho výklade a o ostatných daroch tak dôležitých pre dnešnú cirkev.
Dnes sa Apoštolská cirkev uspokojila stým, že má 100 rokov.
Čo ponúkne ďalej?
A čo bude ďalších 100 rokov?
PS: Najzaujímavejším momentom pre mňa boli chvály ktoré viedli ľudia z Bratislavy.
Veľmi kreatívne, na úrovni a konečne bez košického syndrómu prerušovania chvál…
nedeľa 7. októbra 2007
pondelok 30. júla 2007
O chvále
Prešiel som kresťanské cirkvi a spoločenstvá a zbory na Slovensku aj inde v Európe, ale nikde som si nevšimol, aby vedúci chvál prerušil chvály slovami:
"poďme teraz chváliť vlastnými slovami".
Nikto tak jasnejšie neoddelil pieseň spievanú od chvály samotnej.
Podľa toho by to znamenalo, že pieseň je pieseň a chvála ako taká to sú len a len slová povedané - spievané.
Otázka teda je: Keď spievam pieseň, nechválim Pána?
Podla toho asi nie, pretože nepoužívam vlastné slová.
Všimol som si aké "vlastné" slová používa ten, čo tak brutálnym sposôbom ukončí zborový spev stým, že Pán je hoden aby sme mu povedali svoje vlastné slová. Približne 80% slov povedal v nových jazykoch.
Boli to jeho vlastné slová? Nie. Nerozumel im on sám a už vôbec nie ľudia naokolo.
Podstatou chvál je dať sa viesť Duchom Svätým a nenanucovať spoločenstvu svoju vlastnú momentálnu citovú duševnú predstavu.
Mať vedenie a mikrofón je veľkým lákadlom ako uspokojiť svoje vlastné predstavy a ambície.
Chvála: povedané slová alebo spievaná pieseň ma vychádzať z čistého srdca, len vtedy príde pred Pána.
"poďme teraz chváliť vlastnými slovami".
Nikto tak jasnejšie neoddelil pieseň spievanú od chvály samotnej.
Podľa toho by to znamenalo, že pieseň je pieseň a chvála ako taká to sú len a len slová povedané - spievané.
Otázka teda je: Keď spievam pieseň, nechválim Pána?
Podla toho asi nie, pretože nepoužívam vlastné slová.
Všimol som si aké "vlastné" slová používa ten, čo tak brutálnym sposôbom ukončí zborový spev stým, že Pán je hoden aby sme mu povedali svoje vlastné slová. Približne 80% slov povedal v nových jazykoch.
Boli to jeho vlastné slová? Nie. Nerozumel im on sám a už vôbec nie ľudia naokolo.
Podstatou chvál je dať sa viesť Duchom Svätým a nenanucovať spoločenstvu svoju vlastnú momentálnu citovú duševnú predstavu.
Mať vedenie a mikrofón je veľkým lákadlom ako uspokojiť svoje vlastné predstavy a ambície.
Chvála: povedané slová alebo spievaná pieseň ma vychádzať z čistého srdca, len vtedy príde pred Pána.
streda 27. júna 2007
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)